V hmlach na vychode, v tmach na zapade, v serych rovinach
Burkou stihany, Vichrom dvihany Kral od rychlodrah!
Sila sputana, v ohni zuriaca, cesta zelezna,
kam sa nahlis, kam sa rutis sam, pred kym utekas?
Osud, ktory do kolajnic vpisal iny pan,
neprekrocis, suboj s drahou rychlik nevyhra!
Cierne kridla noci halia zial, co v srdci mas,
tvoje oci svetlom slepnu, v duneni znie plac!
Unikas a utiect tuzis sam, platis krutu dan
ocel, ktora rychlost dava ti, schoval osud sam!
Zivot zda sa byt stvanim zufalym, nemas domov viac,
jazdou sputany, tuzbou sialeny volnost preklinas!
Tvoj zrak viac uz nevnima, zhorkla ti krasa dna,
bolest inych sa uz tvojho srdca netyka.
Vydedeny nenavidis, mas len seba rad,
v tmavych rokliach stihas nadej, k smrti utekas.
TGV, skusas v hmlach zabudnut.
TGV, svoj zivot nemozes nikdy predbehnut!
Za sebou nechavas trosky dni,
tvoj tien je Styx, chladny druh prievoznik...
Skus to, skus to raz, rychlu jazdu vzdat, odhodlaj sa stat!
Nemas sancu utiect, ved uteku unikas!
Zostan stat a pozri k svetlu, nechaj sero tmam,
oslobod sa od kolajnic, skus zit zivot sam!
Pozri, este Slnko stale svieti napriek tmam,
never, ze uz nie je nadej, ze si zostal sam!
Prijmi dar a vystri ruku, preplet s dlanou dlan,
skus mat rad a spoznas lasku, skus to, kym je cas!
TGV, skusas v hmlach zabudnut.
TGV, svoj zivot nemozes nikdy predbehnut!
Za sebou nechavas trosky dni,
tvoj tien je Styx, chladny druh prievoznik...
