Videl som la¡sku raz vo sne kra¡aa laºkov daºhovou,
jej krehka½ hlas na kradlach niesol ta³nov pa¡r,
zlatista slnko si na¡pev piene taško haºdlo s a²ou,
ja som sa kra¡sou opa¡jal
V šaty ti la¡ska sa vietor utkal z jemna½ch pavuaan,
z nesmela½ch slov, ktora vždy šepka¡ milencom,
škoda, že ma¡rne sa pokaºÂšam Âa zovrie v na¡ruaa,
škoda, že la¡ska, si len snom...
Zajtra Âa la¡ska chcem znovu aaka na tej laºke snov,
Budem tam sa¡m, až zma¥kne v okna¡ch svetlo la¡mp,
Možno zas pradeš a obdaraš ma piesa²ou ¾aºbenou,
ja za taº piesea² všetko da¡m....
La¡ska, la¡ska, vystaºp raz ku mne zo snov
La¡ska, la¡ska, ruku ti poda¡ ra½m
La¡ska, la¡ska, poa¯ sa raz taºla so mnou
La¡ska, la¡ska, pa'jdeme za šÂastam
